Oficiálné stránky obce Likavka

Ocenenia

pečať rozvoja

Aktuálna teplota

17.11.2017 18:37

Aktuálna teplota:

2.6 °C

Návštevnosť

Návštevnosť:

ON LINE: 5
DNES: 507
TÝŽDEŇ: 2923
CELKOM: 257652

Fotogaléria

Náhodný výber z galérie

Náhodný výber z galérie

Navigácia

Odoslať stránku e-mailom

Výber jazyka

Obsah

Ochotnícke divadlo v Likavke 

 

Ochotnícke divadlo v Likavke Kultúrny a spoločenský život obyvateľov Likavky už viac ako 70 rokov obohacuje ochotnícke divadlo.

Už od roku 1919 miestny učiteľ Ján Komár s Jánom Kubalom a Eduardom Krakovským uviedli hru Ferka Urbánka Kamenný chodníček. Vtedajší organizátori dokázali i v nevhodných a nepriaznivých podmienkach vytvoriť ochotnícku divadelnú sieň, na ktorej bolo v priebehu siedmich desaťročí uvedených viac ako 120 divadelných hier.

V dvadsiatich rokoch nášho storočia okrem prvej skupiny divadelných ochotníkov, sústredených okolo učiteľa Jána Komára, vznikol aj robotnícky divadelný krúžok, ktorý sa neskôr spojil s divadelným krúžkom Slovenského roľníckeho dorastu pod vedením V. Moravčíka. Táto skupina hrávala divadelné predstavenie v hostinci P. Martona. Ďalšia skupina ochotníkov sa stretávala v obecnom hostinci okolo miestneho farára Jozefa Ďaďu. Hlavným organizátorom v tejto skupine bol Ladislav Babál a Peter Brtko Kučma

 

 

Veľký záujem o divadelnú činnosť sa v prvom desaťročí existencie ochotníckeho divadla v Likavke prejavil aj v tom, že ochotníci sami mali záujem o vytvorenie vhodnejšieho divadelného prostredia, pretože hrávali v obecnom hostinci. Zisk z divadelných hier uvedených v rokoch 1926 až 1928 použili na kúpu javiska zo starého Kultúrneho domu v Ružomberku, dali vyhotoviť aj oponu s motívom Likavky a krojovanými postavami Slováka a Slovenky. Oponu maľoval J. Macko.

V 30. rokoch hlavným iniciátorom ochotníckej divadelnej činnosti bol Emil Mišovie. S jeho menom sa spája uvedenie Mahenovho Jánošíka vo voľnej prírode pri Likavskom hrade, pričom hodne využil kolorit kraja. Nadviazal tak na spomienky na divadelné predstavenie pod Likavou a na tradíciu výletov na Likavu.

 

 

V tomto období sa do ochotníckeho života aktívne zapojil Ondrej Lanovec, ktorý sa stal (najmä po roku 1939) hlavným organizátorom a režisérom ochotníckeho života v Likavke. Jeho najbližším spolupracovníkom bol Marcel Kutlík, ktorý od roku 1946 do roku 1981 zrežíroval 28 divadelných hier.

V roku 1940 sa stal divadelný spolok v Likavke registrovaným kolektívnym členom Ústredia slovenských ochotníckych divadiel pri Matici slovenskej.

Činorodá aktivita a zanietenie členov divadelného krúžku boli ocenené v roku 1946 na Celoslovenských divadelných závodoch v Martine. Za uvedenie hry Štefana Králika Trasovisko v réžii Marcela Kutlíka získali prvé miesto. V roku 1947 získal ochotnícky divadelný krúžok ďalšie ocenenie na celoslovenských divadelných závodoch v Martine a na oblastných divadelných závodoch v Liptovskom Mikuláši za uvedenie hry Márie Rázusovej-Martákovej Jánošík v réžii O. Lanovca. Divadelný krúžok získal prvé miesto a zaradil sa medzi najlepšie súbory ochotníckeho divadla v okrese Liptovský Mikuláš.

Aktívnu činnosť ochotníckeho divadelného krúžku prerušil zásah roku 1955. Zrušené bolo aj Ústredie slovenských ochotníckych divadiel v Martine, ktoré usmerňovalo činnosť ochotníckych krúžkov.

Organizovanie kultúrnej činnosti v obci prevzali viaceré novovzniknuté organizácie, najmä ČSM, športovci sústredení v TJ Tatran, hasiči atď. Dovtedajšiu činnosť ochotníckeho divadelného súboru však v plnej miere nenahradili.

V roku 1956 vznikla Osvetová beseda, ktorá organizovala kultúrny život v obci. Jej činnosť bola zameraná na organizovanie oficiálnych a príležitostných akcií. V tomto období boli adaptované priestory starého hostinca (pôvodná budova z roku 1750), bola vytvorená aj sála s rozmermi 16 x 15 m , pristavené javisko so základnou svetelnou technikou a pevnou oponou. Na adaptačných prácach sa vo veľkej miere zúčastňovali likavskí divadelní ochotníci. Prvým prejavom vďaky divadelníkov za vytvorené divadelné priestory bolo uvedenie hry J. Palárika Drotár.

 

 

Obnovená ochotnícka divadelná činnosť podnietila aj organizovanie detských divadelných prestavení, ktoré v miestnej škole začal nacvičovať učiteľ J. Hatala.

Pri príležitosti 40. výročia vzniku ochotníckeho divadla v dňoch 16. - 23. apríla 1961 podujali sa likavskí ochotníci na zorganizovanie festivalu ochotníckeho divadla. Uviedli štyri divadelné hry, v ktorých sa predstavili jednotlivé herecké generácie. Najstaršia skupina ochotníkov naštudovala Urbánkovho Škriatka (réžia O. Lanovec), žiaci pripravili hru Muška Svetluška od J. Bartoša (réžia 1. Hatala) a stredná generácia sa predstavila hrou Čierna vlajka (réžia J. Sýkora) a Kákošovou hrou Vietor do tvárí (réžia M. Kutlík).

V rokoch 1969 - 1973 bol vybudovaný nový kultúrny dom s väčšou sálou, javiskom a vhodnejším technickým vybavením. Vytvorili sa podmienky, v ktorých sa ochotnícke divadlo mohlo naplno rozvíjať. Vznikla miestna organizácia Zväzu divadelných ochotníkov o počte 70 členov, ktorá mala ustanovujúcu schôdzu 11. januára 1969. Znova sa obnovila činnosť organizácie, ktorá mohla tvorivo pokračovať na tradičných dobrých základoch a po vytvorení a rozšírení členskej základne sa mohla opäť prezentovať v tvorivej divadelnej aktivite. Ešte v tomto roku naštudovali ochotníci ľudovú spevohru Ej, horička zelená. od E. J. Knitzera - Dr. Pelikána. Spevohru režíroval L. Mattyašovský a jeho asistentom bol P. Fajta.

Pri 50. výročí vzniku ochotníckeho divadla bol opäť pripravený divadelný festival, ktorý sa konal vo februári 1971. Boli na ňom uvedené tri inscenácie, v ktorých sa v tvorivom zápolení stretli tri generácie likavských divadelníkov. Najstarší ochotníci hrali Tajovského Ženský zákon (réžia A Fain), stredná generácia uviedla Stodolovu Marinu Havranovú v réžii J. Sýkoru a detský divadelný súbor sa predstavil hrou Ľ. Zelienku Figliari spod Poľany v réžii L. Mattyašovského. Účinkoval aj tanečno-hudobný súbor miestnej školy, ktorý viedol učiteľ I. Pišek. Pri tejto príležitosti bola pripravená aj výstava z minulosti divadelnej ochotníckej činnosti v Likavke. Odmenou pre divadelných ochotníkov za doterajšiu činnosť bolo aj poverenie organizovať v Likavke okresné a krajské divadelné prehliadky. Svojou ochotníckou divadelnou činnosťou sa dostala obec do širšieho povedomia nielen v najbližšom okolí.

60. výročie organizovanej divadelnej ochotníckej činnosti si herci - ochotníci opäť pripomenuli divadelným festivalom. Divadelný krúžok ZDOS v Likavke uviedol hru E. Gollnera Aká bolesť, taká medicína (réžia P. Bukový), hru A. a V. Mrštíkovcov Maryša (réžia A. Kutlík) a hru Faraóni od O. Kolomijca v réžii J. Hradského uviedol dolnokubínsky súbor Železničiar.

V poslednom desaťročí, v rokoch 1981 - 1991 ochotnícky divadelný krúžok pripravil ročne aspoň jedno divadelné prestavenie, s ktorým sa likavský ochotníci prezentujú i v okolitých obciach a na divadelných súťažiach.

Repertoár divadelných hier určovali predovšetkým podmienky, v ktorých ochotnícke divadlo začínalo svoju činnosť. Pri výbere sa uplatňovali najmä hry Ferka Urbánka, príťažlivé tým, že čerpali námety z dedinského života a z ľudových rozprávok a povestí. Ďalším obľúbeným autorom bol Jozef Hollý s veselohrou Kubo, ktorá tiež čerpá námet z dedinského prostredia. V repertoári nájdeme aj hry slovenských klasikov Jána Palárika, Jonáša Záborského, Gustáva Kazimíra Zechentera - Laskomerského, ale aj J. G. Tajovského (Statky - zmätky, Ženský zákon), Ivana Stodolu (najmä hry Marina Havranová a Bačova žena). Z hier cudzích autorov divadelní ochotníci siahli po prekladoch hier, napr. od poľského spisovateľa Alexandra Fredru, ale i po hrách českých autorov, napr. J. K. Tyla, L. Stroupežnického, A. a V. Mrštíkovcov, A. Jiráska a J. Mahena. Na scénu ochotníckeho divadla sa dostali aj jednoaktovky A. P. Čechova (Medveď, Konské priezvisko, Pytačky) a N. V. Gogoľa (Ženba).

Po roku 1945 sa repertoár ochotníckeho divadla rozšíril o hry J. Barča - Ivana, Štefana Králika, M. Rázusovej - Martákovej, I. Bukovčana (Surovô drevo), J. Skalku, Ľ. Zelienku, R. Kazíka, P. Karvaša a iných. Zo svetovej dramatickej tvorby naštudovali napr. Moliérovho Lakomca, Štyroch grobianov od Carla Goldoniho i Noru od Henrika Ibsena.

Za posledné desaťročie sme každoročne naštudovali priemerne jednu divadelnú hru. Väčší úspech zožali Kukučínove Máje, Husári od francúza P. A. Briála, drámy ako Trasovisko - Š. Králik a Barčova Matka. Divadlo, do ktorého sa zapojilo množstvo mladých pod režisérskou taktovkou J. Hradského, bola Betlehemská hviezda, uvedená v roku 1995. Veľkú časť hier sme naštudovali pod vedením vdp. Kornela Brtku.

Dielom Kamenný chodníček od F. Urbánka sme oslávili 80. výročie vzniku ochotníckeho divadla v Likavke. Táto hra bola prvotinou likavských ochotníkov.

Treba zvlášť pripomenúť, že ochotnícke divadlo v Likavke začínalo svoju činnosť v čase, keď sa začala na Slovensku organizovať a formovať profesionálna divadelná scéna. Divadelní ochotníci živým slovom z javiska pomáhali upevňovať národné povedomie, šírili kultúrne hodnoty, ktoré sa stali trvalou súčasťou duchovného života na našich dedinách.