Likavský hrad


Ako každý hrad na Slovensku, i tento bol vystavaný mozoľnatými rukami poddaného ľudu a hojne pokropený krvou nespočetných bojovníkov. Tento zámok obletuje mnoho starých povestí, ktoré sa zachovávajú medzi pospolitým ľudom. Jedna z nich rozpráva, že býval na ňom kedysi mocný pán, ktorý mal krásnu dcéru. Chcel ju násilne vydať za bohatého šľachtica, pána neďalekého hradu. Ženích bol pekný, bohatý, len jednu chybu mal, že bol veľmi bezbožný. Nelákalo zbožné dievča jeho bohatstvo, ani krása a odpudzovala ho jeho bezbožnosť. Keď sa dozvedela o otcovom úmysle, dlho do noci plakala vo výklenkoch hradu. Začul jej plač statočný šuhaj, ktorý sa vracal z roboty domov horou pod hradom. Pýtal sa krásnej dcéry pána hradu, prečo plače. Keď mu všetko rozpovedala, ponúkol sa jej, že ju vyslobodí z rúk nesvedomitého otca a odprevadí, kde len chce. Ešte tej noci vnikol do hradu, odniesol dievča a ono, keď aký je statočný i pekný, ponúklo sa mu za ženu, hoci bol len chudobný gazdovský syn. Obliekla si pekný slovenský kroj, pracovala na poli, žila v chudobe, ale bola šťastná. Toľkoto hovorí jedna z mnohých povestí. Ako história hovorí, zaujal Ružomberok a s ním aj Likavu roku 1397 moravský markgróf Prokop, ktorého vypudil mocou až roku 1399 kráľ Žigmund. Likavu a s ňou aj Ružomberok dáva kráľ Žigmund roku 1406 uhorskému palatínovi Mikulášovi Garovi a Jánovi Garovi, ktorí ju mali v držbe asi do roku 1418. Stávali sa už v tých časoch pokusy, že likavské panstvo začalo ťarchy Ružomberka, ustálené vo výsadných listinách neoprávnene zvyšovať, proti čomu Ružomberčania podali kráľovi Žigmundovi žalobu. Kráľ Žigmund v listine zo dňa 27. júna 1429 zakazuje likavskému kastelánovi od mesta vyberať viac zemepanskej pozemkovej dane ako 50 mariek, stanovených výsadnou listinou z roku 1340. Po dlhom čase pokoja nastali pre Likavu a jej panstvo v 15. storočí nepokojné, rušné časy. V septembri roku 1431 vtrhli do Liptova husiti, vedení Prokopom Veľkým, pod rúškom nočnej tmy zmocnili sa lesťou Likavy, ktorú vypálili a rozbúrali. Po ich odchode roku 1434 dostal Likavu do majetku Ján Hunyady, ktorý ju dal znova vybudovať. Po ňom dostala sa do moci násilníka Petra Komorovského, kapitána Jiskrovho, ktorý panoval na Likave veľmi kruto. Po ňom ho mal v moci v rokoch 1474 až 1478 kráľ Matej I., ktorý roku 1478 daroval ho svojmu synovi Jánovi Korvínovi "kniežaťu liptovskému", ale roku 1494 zmocnili sa ho spupní Zápoľovci. Po tragickej smrti kráľa Ľudovíta II., ktorý zahynul na bojišti pri Moháči v auguste roku 1523, nastali v Uhorsku nepokoje. V rokoch 1569-1580 bol pánom Likavy, z priazne kráľa Ferdinanda, chorvátsky veľmož Ján Krušič. Od roku 1580 až do polovice 17. storočia boli vládcom Likavy Illésházovci.


V polovici 17. storočia dostala sa Likava do moci Tökölyho. Za jeho panovania niekoľko ráz bolo likavské panstvo javiskom vojnových udalostí. Tak roku 1670 došiel cisársky generál Heister a začal zámok Likavu obliehať. Zámok bránil Nemessányi s istým Bockom. Keď v zámku v istú noc zbadali, že v Heistorových šancoch niet nikoho, posádka zanechala zámok, ušla a rozišla sa do hôr. Povesť hovorí, že mladý Tököly počas tohto obliehania ušiel preoblečený do ženských šiat.


Búrlivo začalo sa v likavskom okolí i 18. storočie. Ešte sa nezahojili mnohé rany, ktoré ho zastihli v tökölyiovských búrkach a v nepokojných časoch za tým nasledujúcich, a už. roku 1703 dochádzali z východného Slovenska správy o novom povstaní, na čele ktorého stál František Rákóczi. Ešte koncom roku ,1703 obsadili povstalci Ružomberok a 18. decembra kapitulovala pred nimi i Likava. Rákóczi dal Likavu r. 1707 zrúcať. Vtedy zahynulo toto hniezdo ukrutností navždy. Od tých čias z hrdého panského hniezda trčia už iba rumy, ktoré nám pripomínajú zašlú slávu zemepánov. Táto irónia osudu diktuje doteraz odplatu za storočné utrpenia, popáchané na slovenskom ľude.

K hradným múrom Likavy, vedie na severnej strane stará hradná cesta. Prvou bránou prídeme do úzkeho podlhovastého dvora, druhou bránou popri mohutnej štvorhrannej veži do druhého dvora, resp. spodného hradu a odtiaľ do gotickorenesančného, pomerne ešte dosť dobre zachovalého horného hradu, pozostávajúceho zo štyroch budov a malého dvora. Opísať likavský hrad bolo by ťažko, tento zámok treba vidieť. Stačí len raz vyjsť si na najvyššiu jeho polohu a krásny pohľad odtiaľ zanechá v človeku nezmazateľné dojmy. Je to skutočná rozprávka, ktorú si je hodno na mieste prečítať.

Športové ihrisko - Mgr. Peter Lizák

Športové ihrisko - Mgr. Peter Lizák

Privát Stanislav

Drevenica Sever