KUKA voz

Týždeň čo týždeň obsah týchto nádob usilovne spracováva náš staručký KUKA voz. Hukoce, kvíli, škrípe, vŕzga, sám už pomaly súci na smetisko. Nevzdáva sa. Sto krát nitované, letované či zvárané plechy a nosné konštrukčné prvky trpezlivo znášajú nápor odpadu, ktorý ich ničí.
Je naozaj len otázkou času, kedy naše smetiarske auto doslúži. Minulý týždeň bol toho jasným dôkazom. Plechy opäť povolili, auto bolo nepoužiteľné. Tri dni trvalo, kým ho jeho dvaja gazdovia dali ako tak do poriadku. Pýtal som sa: „Chlapi, čo sa to stále deje s tým autom?“ „Nuž čo“, znela odpoveď, „keď dvíhaš KUKA nádobu netušíš, že na jej dne je skala veľká ako kapustná hlava, že na spodku je zamaskované pletivo, či železná tyč, ktorá sa v bubne auta sprieči a celý ho vytrhne“.
Nepreháňam, verte mi, prakticky po každom zbere komunálneho odpadu sa stará LIAZ-ka musí vyvárať a opravovať.
Áno, raz naše smetiarske auto naozaj doslúži, musí to ale byť už zajtra? To sme skutočne takí ľahostajní voči obecnému majetku, jeden voči druhému? Takí pohodlní a sebeckí? A ak už neberieme ohľad na veci spoločné, mrzí nás azda, že poplatok za komunálny odpad je u nás voči mestu Ružomberok tretinový? Už zajtra tomu nemusí byť tak. Ostatne, priložené obrázky hovoria za všetko.