Sme ako veľká rodina

Každé dieťa prichádza do školy z iného prostredia, prináša si so sebou iné návyky. Každé dieťa vystupuje ako malá, jedinečná osobnosť. Našou úlohou je túto jedinečnosť podchytiť a ďalej rozvíjať organizovaním ich voľného času. Avšak striktná organizácia by im bránila, aby si v budúcnosti samy dokázali svoj čas zmysluplne rozvrhnúť. V našom klube sú deti skôr usmerňované. Denne sa učia dodržiavať istý časový harmonogram, kde patrí čas na oddych, relaxáciu, plnenie školských povinností a realizáciu svojich záľub, záujmov, rozvíjanie svojho talentu. To všetko musia robiť s ohľadom na to, že sú súčasťou kolektívu, ktorému sa musia prispôsobiť, čo bolo pre niektoré deti spočiatku dosť ťažké.

„Naše deti“ ako o nich aj s kolegyňou hovoríme, nám počas tohto roka nielen vyrástli, ale aj školsky dozreli. Vytvorili sa nové priateľstvá, a aj keď sa to ešte stále učíme, celkom sa im darí navzájom sa rešpektovať. Deti získali mnohé manuálne zručnosti a u niektorých sme spozorovali aj mimoriadny talent, ktorý sa po našom odporúčaní rodičia rozhodli ďalej rozvíjať v umeleckej škole alebo v športovej príprave. O výsledkoch v estetickej oblasti svedčia mnohé práce našich detí, vystavené na interných nástenkách ŠKD, chodbách školy, ale presvedčiť sa o nich mohli aj občania našej obce na akadémiách pri rôznych príležitostiach.

V škole sa deti učia z kníh, z výkladu učiteľa, v školskom klube je ich vzdelávanie zabezpečené navodzovaním situácií, s ktorými sa v živote bežne stretávajú a ich riešením. Žijeme s deťmi ako veľká rodina, zaujímame sa o ich radosti aj boliestky a tých je niekedy neúrekom od zlej známky v škole až po situáciu, keď sa pohnevali s kamarátom. Občas pedagóg musí zabudnúť na vekový rozdiel, vžiť sa do ich pocitov, ktoré sa nám „veľkým“ niekedy zdajú banálne, a deti vás potom obdarujú svojou dôverou.

Deti veľakrát odrádzajú školské povinnosti, lebo sa im nedarí a preto sa vzdávajú. Vtedy je potrebné každé zlepšenie hodnotiť pozitívne a dieťa pochváliť. Je veľkým úspechom, keď dieťa, ktoré má problémy s čítaním, po denných „tréningoch“ si v knižnici vypožičia knihu. Ide o to dokázať deťom samotným, že každé z nich je niečím výnimočné, umožniť mu zažiť úspech. Lebo aj malý krôčik k akémukoľvek zlepšeniu jednotlivca môže byť veľkým krokom k zlepšeniu kolektívu a v konečnom dôsledku celej spoločnosti.

Miroslava Šatarová
vychovávateľka ŠKD