ObecLikavka
| Štefan Jánovčík (*1857-1933) | Ľudovít Šefčík (*1914-1977) | Imrich Zahuranec (*1937-2010) |
| Jozef Ďaďo (*1884-1948) | Peter Fidermak (*1947) | Štefan Tuka (*1969) |
| Jozef Skurčák (*1958) | Pavol Ondrík (*1969) |
Počas existencie farnosti sa v Likavke vystriedalo niekoľko duchovných správcov. Prvým likavským farárom sa pri vzniku farnosti stal vysokodôstojný pán Štefan Jánovčík (*20. septembra 1857; + 1. mája 1933), rodák z Okoličného, ktorý vo farnosti pôsobil od 24. júna 1884. O jeho vysokom duchovnom i cirkevnom živote svedčí aj tá skutočnosť, že mu otec biskup zveril zriadenie farnosti. Z dejín sa dozvedáme, že patril medzi osobnosti diecézneho kléru. Zároveň patril medzi významné osobnosti duchovného života na Slovensku, nakoľko bol aj cirkevným hudobným skladateľom. Je autorom dvanástich znotovaných i nenotovaných cirkevných spevníkov, ktoré vyšli v mnohých vydaniach. Jeho meno sa objavuje i v dodnes spievanom Jednotnom katolíckom spevníku 106 a veriaci ľud spieval jeho piesne prevzaté a upravené Mikulášom Schneiderom-Trnavským. Naša obec si poctila svojho prvého farára a slovenského cirkevného dejateľa tým, že ulica okolo kostola i počas totality až dodnes nesie jeho meno.
V roku 1922 prichádza do farnosti ako kaplán dôstojný pán Jozef Ďaďo (*17. decembra 1884; + 29. októbra 1948), rodák z Dolnej Lehoty, ktorý sa neskôr stáva likavským farárom. Bol redaktorom a vydavateľom v tlačiarni Lev v Ružomberku. Veľmi mu záležalo na duchovnom i intelektuálnom raste veriacich, ktorých životy usmerňoval na ceste spásy. Mal dar rozpoznať schopnosti a talenty mladých ľudí a nejedného rodiča presvedčil, aby svoje dieťa dali študovať do škôl. Niektorých chudobnejších aj sám podporoval. Jeho citlivému prístupu vďačí za svoje povolanie mnoho rehoľných duchovných povolaní v našej farnosti. Aj jemu záležalo na slávení liturgie v našej farnosti ako i na vonkajšom prejave zo strany cirkevného spevu, nakoľko sa uvádzal do praxe nový Jednotný katolícky spevník, ktorý vyšiel v roku 1936. Na nedeľných popoludňajších pobožnostiach poveril učením kancionálových spevov mladého a schopného študenta Kornela Brtku, ktorý sa neskôr stal kňazom a až do jeho smrti v roku 2003 žil na dôchodku v našej farnosti.
Kaplánom a neskôr aj farárom po veľadôstojnom pánovi farárovi Jozefovi Ďaďovi sa stal oravský rodák pochádzajúci z Podbieľa, veľadôstojný pán Ľudovít Šefčík (*21. novembra 1914; + 1. septembra 1977), ktorý spravoval veriaci ľud v Likavke počas najväčšieho počtu obyvateľov v histórii farnosti. V tom čase bolo v likavskej farnosti okolo 5000 obyvateľov s niekoľkými rodinami evanjelikov. Aj pán farár Šefčík mal popri širokej a vyčerpávajúcej pastoračnej činnosti hlboký záujem o dôstojné liturgické slávenie, ako i o duchovný a liturgický spev. Známy je aj jeho vzťah k umeleckým hodnotám.
Veľmi obľúbeným najmä u mládeži bol dôstojný pán Peter Fidermak (*27. júna 1947), ktorý bol v Likavke kaplánom od roku 1974. V histórii farnosti bol vôbec prvým mladým kňazom, ktorý si svojím mladíckym nadšením a najmä športovými a pastoračnými aktivitami získal srdcia farníkov. Nezabudnuteľným v srdciach veriacich zostáva jeho synovský a úctivý vzťah k svojmu principálovi a farárovi Ľudovítovi Šefčíkovi, ktorý mu tento vzťah opätoval dôverou a láskou. V súčasnosti dôstojný pán Peter Fidermak pôsobí ako riaditeľ katolíckej charity pre misijné územia v Rusku.
V roku 1976 vystriedal dôstojného pána kaplána Fidermaka vysokodôstojný pán Imrich Zahuranec (*24. mája 1937), ktorý sa krátko na to stal likavským farárom a neskôr aj dekanom liptovského dekanátu. Je to ďalšia veľká osobnosť liturgického života vo farnosti, v diecéze i na Slovensku. Diecézny biskup ho poveril úlohami v Diecéznej liturgickej komisii a tiež mal zverené úlohy v celoslovenskej inštitúcii Spolku svätého Vojtecha. Práve pán dekan Zahuranec začal v našej farnosti uskutočňovať obnovu liturgie v duchu Druhého vatikánskeho koncilu. Tomu zodpovedala aj generálna oprava a úprava liturgického priestoru kostola v roku 1977. Táto sa uskutočnila aj napriek tomu, že totalitný režim jej robil nemalé prekážky. Zakúpil sa aj nový dvojmanuálový organ značky Rieger-Kloss z finančných prostriedkov, ktoré boli zozbierané na nový kostol, ale po prevrate sa jeho stavba už neuskutočnila. Dôstojný pán Zahuranec postupne zavádzal liturgické úpravy vychádzajúc z dokumentov a priania pokoncilovej Cirkvi, ako napríklad rôzne liturgické služby. Už v tomto totalitnom čase nebola zriedkavosťou služba lektorov, žalmistov alebo prinášanie obetných darov, čím v našej farnosti prispieval k činnej účasti veriacich. Veľmi mu záležalo na dôstojných obradoch a vysluhovaní sviatostí v duchu pokoncilovej liturgie. Záležalo mu aj na aktívnej účasti veriacich pri liturgickom speve, dokonca i osobne učil mnohé spevy. Významná bola i jeho pastoračná starostlivosť o deti a mládež v rámci možností totalitného režimu. Ako stredoškolský profesor matematiky a fyziky sa venoval aj študentom a mnohých s láskou doučoval. Po prevrate organizoval mnohé púte, slávil sväté omše za účasti detí a horlivo vyučoval náboženstvo v škole. Neskôr prednášal liturgiku na Teologickom inštitúte Cyrilometodskej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Spišskej Kapitule.
5. júla 1994, na slávnosť svätého Cyrila a Metoda, našich vierozvestov, pri bohoslužbe odovzdal vsdp. Imrich Zahuranec duchovnú správu farnosti novému duchovnému otcovi Štefanovi Tukovi (*4. januára 1969), aby pokračoval v budovaní Božieho kráľovstva v srdciach veriacich Likavčanov. Aj vdp. Štefan Tuka, rodák z Nižnej, nadviazal na bohaté duchovné a liturgické dedičstvo svojich predchodcov a pokračuje v ich započatom diele duchovnej i liturgickej obnovy, prihliadajúc na duchovné potreby veriacich a doby.
Návštevnosť:
ONLINE:6
DNES:531
TÝŽDEŇ:4741
CELKOM:2675685
