Žil medzi nami - akademický maliar Ján Havrila

Ako sedemročný chlapec ochorel na zápal mozgových blán, čo u neho spôsobilo stratu sluchu a tak sa jeho život zmenil od základov. Základnú školu absolvoval v Kremnici v Ústave pre nepočujúcich. Neskôr tu navštevoval aj Odbornú školu odevnú a po ukončení Strednej školy umeleckého priemyslu v Bratislave bol prijatý na Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave, ktorú úspešne absolvoval v odbore kompozično – figurálnej maľby. Jeho manželka z Likavky, s ktorou sa spoznal počas štúdií v Kremnici, mu bola jeho životnou oporou spolu s dvoma dcérami.

Ján Havrila pracoval dlhé roky ako uznávaný návrhár a výtvarník v Bavlnárskych závodoch v Ružomberku. Ako návrhár navštívil mnohé európske metropoly (Paríž, Viedeň, Moskva, Krakov, Berlín, Düsseldorf, Budapešť, Drážďany a iné). Od začiatku deväťdesiatych rokov sa venoval monumentálnej tvorbe. Posledné roky sa venoval najmä tvorbe vitráží pre sakrálne objekty na Slovensku. Tieto neprehliadnuteľné jedinečné diela môžeme vidieť v kostoloch v Brezovici na Orave, Trstenej, Lomnej, Suchej Hore, v Dolnom Kubíne, v Medzibrodí na Orave, ale aj v Žiline. Svojou tvorbou obohatil aj náš farský kostol a to návrhom dvoch reliéfov na čelnej strane chrámovej lode a návrhom nového sanktuária. Škoda je, že nedostal možnosť vytvoriť vitráže aj v likavskom kostole.

Viaceré jeho diela sú umiestnené v Slovenskej národnej galérii v Bratislave a ďalších slovenských galériách a tiež v Prahe. Jednou z posledných akcií, ktorej sa Ján Havrila zúčastnil bol 4. Medzinárodný festival kultúry nepočujúcich sv. Františka v Nitre (r. 2006). Tu bol ako jediný umelec ocenený Mimoriadnou cenou sv. Františka Saleského.

Akademický maliar Ján Havrila bol nesmierne dobrý, čestný a výnimočne skromný človek. Tento vzácny človek žil a tvoril vo svojom tichom svete u nás v Likavke. Napriek svojmu hendikepu reprezentoval náš región a Slovensko vo svete a zanechal po sebe vzácne kultúrne a duchovné bohatstvo. Takmer celá jeho tvorba bola zameraná na oslavu Boha. Talenty, ktoré od neho dostal, mnohonásobne rozmnožil.

No a čo dodať? Všetci čo ste ho poznali, zachovajte si ho vo svojom srdci tak, ako on prijal do svojho srdca s úsmevom každého z nás. Nezabudnime.

Jana Ilková